Kariéra Samuela Hlavaja je pozoruhodná, no na NHL zatiaľ nedosiahol. Zdroj: TASR/Jaroslav Novák; Instagram/samuelhlavaj
V kabíne slovenského tímu v Miláne koloval nenápadný vtip, že ak už brankár nič nechytí, aspoň bude dobre vyzerať. V prípade Samuel Hlavaj však humor zostával len v slovách, pretože jeho výkony na ľade boli všetko, len nie úsmevné. V prostredí olympijskej arény, kde je každý omyl dvojnásobne cítiť, pôsobil vyrovnane a sebavedomo, akoby podobný tlak zažíval pravidelne celé roky.
Slovensko sa opäť nechalo uniesť hokejovým príbehom a jeho výraznou postavou bol brankár, ktorému doma fanúšikovia veria bez váhania, zatiaľ čo v zámorí si stále musí budovať pozíciu. V Miláne nepôsobil ako hráč zviazaný očakávaniami celej krajiny, skôr ako niekto, kto sa sústredí výlučne na svoju prácu. Za touto vyrovnanosťou sa skrýva príbeh, ktorý sa začal netradične. V detstve mal totiž veľký problém už len udržať sa na korčuliach.
Od náhody k cieľu
Hlavajova cesta k brankárskemu postu nebola výsledkom plánovania, ale skôr spontánneho rozhodnutia. Ako spomínal v rozhovore pre MY Turiec, počas prvých školských rokov dali tréneri deťom možnosť vyskúšať si chytanie a on sa jednoducho prihlásil. Odvtedy už medzi tyčami zostal.
Jeho otec Martin v rozhovore pre Športnet pripomenul ešte staršie spomienky – prvé tréningy plné pádov, neisté korčuľovanie a modriny, s ktorými sa syn vracal domov. Napriek tomu nikdy neprotestoval ani sa nesťažoval. Ranné vstávanie na tréningy prijímal samozrejme a bez výhovoriek. Už ako tretiak sa dožadoval možnosti chytať pravidelne a tréneri mu napokon vyšli v ústrety s podmienkou, že absolvuje aj tréningy ako korčuliar. Zvládol ich bez problémov a potvrdil, že ak sa pre niečo rozhodne, ide si za tým naplno.
Povaha ako rozhodujúca výhoda
Rodina Hlavajovcov bola vždy športovo založená. Otec sa venoval hokejbalu, mama volejbalu a dcéra plávaniu. Podľa Martina Hlavaja však za Samovým úspechom nestojí len talent, ale najmä jeho povaha. Opisuje ho ako pokojného, spoločenského, pokorného a mimoriadne vyrovnaného človeka, ktorého len tak niečo nerozhodí.
Práve táto vlastnosť je pre brankára kľúčová. Ide o post, kde jediný nešťastný moment môže rozhodnúť zápas. Hlavaj však pôsobí, akoby negatívne situácie dokázal okamžite odfiltrovať. Nie preto, že by mu na nich nezáležalo, ale preto, že ich nenechá prerásť do stresu.
Psychická odolnosť
Ako Martin Hlavaj uviedol pre Šport24, najväčšou synovou devízou je jeho schopnosť zachovať si chladnú hlavu. Aj po góloch, ktoré idú na jeho vrub, sa dokáže rýchlo preniesť ďalej a pokračovať bez viditeľného zaváhania. Sám Samo priznáva, že niektoré situácie už vie uzavrieť okamžite, pri iných sa ešte pristihne, že nad nimi premýšľa viac, než by mal. Považuje to však za prirodzený proces, ktorým si musí prejsť každý brankár.
Tlak veľkého turnaja vníma inak než väčšina hráčov. V Miláne otvorene hovoril o tom, že ho nepovažuje za bremeno, ale za súčasť hry, ktorá má byť v prvom rade radosťou. Tento prístup si formoval už veľmi skoro.
Pätnásťročný sám v zámorí
Po majstrovstvách sveta do 18 rokov vo Vancouveri zostal v Severnej Amerike úplne sám. Otec priznal, že o tomto rozhodnutí vedeli vopred, no s mamou sa dohodli, že jej to oznámia až dodatočne, aby sa zbytočne netrápila. O rok neskôr sa Samo presunul do Sherbrooku pri Montreale a začal pôsobiť v juniorskej QMJHL.
Nešlo ešte o profesionálny hokej, no prostredie ho prinútilo rýchlo dospieť. Zlepšil sa v jazyku, naučil sa samostatnosti a posilnil psychickú odolnosť. Až po návrate domov priznal, že toto obdobie nebolo jednoduché. Nevyšiel mu ani draft do NHL, no namiesto sklamania to vnímal ako ďalší krok v ceste.
Prečo zatiaľ nie NHL
Hlavaj sa postupne prepracoval cez slovenskú extraligu a českú Plzeň až k nováčikovskému kontraktu s Minnesota Wild. Zatiaľ čo v reprezentácii pravidelne podáva presvedčivé výkony, jeho klub v AHL patrí medzi slabšie tímy súťaže. Brankár tak často dopláca na faktory, ktoré nemá pod kontrolou – nestabilnú obranu, psychiku mužstva či sériu prehier. Sám priznáva, že v národnom tíme cíti úplne inú atmosféru. Má jasne definovanú rolu, tím funguje disciplinovanejšie a vzťahy v kabíne sú silnejšie. Práve pocit dôvery podľa neho zásadne ovplyvňuje brankársky výkon.
Otázka, prečo ešte nedostal šancu v NHL, má podľa odborníkov jednoduchú odpoveď. Okrem talentu je potrebný aj správny čas, dôvera klubu a vhodná situácia. Ako pre The Athletic uviedol Martin Fehérváry, jeho príležitosť ešte len príde a aj napriek zložitej pozícii v Minnesote má potenciál presvedčiť, že si zaslúži miesto medzi elitou.
Vzťahy postavené na dôvere
V Miláne dnes Hlavaj nepôsobí ako hotová hviezda, ale ako hráč, ktorý si svoju cestu stále poctivo odpracúva. Po jeho boku stojí aj Ján Lašák, ktorého označuje za svojho hokejového otca. Vzťah medzi nimi je podľa Hlavaja otvorený, založený na úprimnosti a vzájomnom rešpekte, čo potvrdil aj v rozhovore pre Sportnet.
Rovnaký pokoj, aký ukazuje na ľade, si podľa otca udržiava aj v súkromí. Oddych nachádza najmä pri rybačke, ktorá mu pomáha vyčistiť si hlavu. Rodina mu podľa vlastných slov dala všetko, čo mohla – podporu, zázemie aj obete spojené s jeho kariérou. Teraz je už len na ňom, ako s tým naloží. A možno práve chlapec, ktorý kedysi nevedel stáť na korčuliach, dnes drží slovenský tím nad vodou preto, že sa nikdy nenaučil panikáriť.
