Na snímke gólová radosť hokejistov Žiliny v štvrtom zápase finále Tipos Slovenskej hokejovej ligy medzi HC Prešov – Vlci Žilina, v Prešove 19. apríla 2024. Zdroj: TASR/Veronika Mihaliková
Hokejisti Žiliny vypadli z extraligy v sezóne 2018/2019. Odvtedy sa veľmi intenzívne pokúšali o návrat. Po posledných finálových nezdaroch už začínali podliehať aj menšej skepse, no tento rok im to vyšlo. Po víťazstve 4:0 na zápasy nad Prešovom zavŕšili svoj postup, pričom v meste vypukla pravá hokejová horúčka. V extralige nebudú chcieť byť Vlci od septembra do počtu.
O bezprostredných pocitoch sme sa porozprávali s útočníkom Martinom Jakúbekom, ktorý do Žiliny zamieril na konci prestupového obdobia zo Žiaru nad Hronom.
„Pocity sú neskutočné. No hlavne bolo vidieť na hráčoch, ktorí sú v Žiline už dlhšie a zažili tie sklamania za posledné roky – keď sa im vždy na poslednú chvíľu nepodarilo postúpiť, ako im už doslova padol kameň zo srdca. A takisto ľuďom okolo. Klobúk dole, že to nevzdali po tých rokoch, keď sa im to nepodarilo dotiahnuť do toho víťazného konca,“ hovoril emotívne.
O postupujúcom rozhodli zápasy číslo 3 a 4 v Prešove, ktoré Vlci zvládli po výsledkoch 1:0 a 5:1.
„Zápas číslo 3 bol čisto o brankároch a o systéme. Nám sa podarilo streliť gól, ale rozhodujúce bolo to, čo brankár Valent predvádzal celé finále. To bolo niečo neskutočné, ako nás držal! Zápas číslo 4 bol ako sa hovorí posledný krok, ktorý je najťažší. Síce sme prehrávali 0:1 ale verili sme tomu úplne všetci, že to otočíme a dáme to. Zomkli sme sa ako tím a hrali sme všetci do jedného neskutočne. Ukázala sa skúsenosť nášho tímu, podporená famózným výkonom brankára Valenta,“ hovoril šťastný útočník.
Za svoj úspech ďakuje aj Žiaru nad Hronom, kde začal sezónu.
„Tam som opäť našiel chuť do hokeja a spoznal tam fantastických ľudí a toto je hlavne ich zásluha. Umožnili mi splniť taký osobný cieľ niečo vyhrať, čiže neberiem to tak, že mi to nejako pomohlo. Ale po tých rokoch, čo som sa musel prebíjať kade-tade bola pre mňa Žilina ako splnený sen. Zahrať si o ten titul,“ nechal sa počuť.
V odvíjaní myšlienok pokračoval. „Spoluhráči boli fantastickí. Klub funguje v perfektných podmienkach. Dovolím si tvrdiť, že niektoré extraligové kluby nemajú také podmienky. Zdobilo nás určite to, že všetci do jedného sme vedeli, prečo sme tam a čo sa od toho tímu očakáva, a to je postup. Partia sme perfektná a bolo veľa srandy, na čom si zakladám, pretože u mňa je pohoda a sranda na prvom mieste, aby to všetko šliapalo, ako má,“ pokračoval v rozprávaní.
Martin Jakúbek sa v jednom rozhovore po postupe vyjadril, že vážne rozmýšľal o konci aktívnej hráčskej kariéry. A hľa, všetko sa otočilo o 180 stupňov a je z neho extraligový hráč.
„Ja som už došiel do takého bodu, že ma už ani nebavilo ráno vstávať a ísť na štadión. Už som mal dosť tých ľudí okoli hokeja a tých rečí, že som synovec Pavla Demitru, tak my mu ukážeme… No teraz hokejom žijem ako nikdy v živote a ja som len potreboval dostať šancu a dobrých ľudí okolo seba. A to mi dal Žiar nad Hronom a nebyť ich, tak už hokej štyri roky nehrám, za čo im do smrti budem vďačný – každému jednému človeku v klube, či už spoluhráčom, alebo aj ľuďom v klube, kde som sa cítil ako doma. Čo sa týka plánov, tak teraz nad tým nerozmýšľam,“ hovoril úprimne.
Ako sme spomenuli, v Žiline to v play-off hokejom žilo. V extralige môžeme čakať kvalitou nadupaný tím.
„Bude to záležať aj na tom, aký káder vedenie poskladá na sezónu. Podľa toho zistíme, aký rolu tam bude Žilina hrať. Teraz všetci vedeli, že máme nabitý káder čo sa týka skúseností, hráčov a tak ďalej… Čiže aj teraz to bolo postavené na kvalite mužstva. Vo výbere tých správnych typov hráčov. Fanúšikovia boli neskutoční. To bola radosť hrať pre nimi, ved ten hokej robíme pre nich. To čo predvádzali fanúšikovia v Žiline, tak to bol extrém a ja som si to neskutočne užíval,“ zakončil náš rozhovor útočník Žiliny Martin Jakúbek.
