Štadión na Tehelnom poli včera zažil noc plnú emócií – od eufórie po gól, cez napätie pri penaltách, až po trpký pocit vyradenia z Ligy majstrov. Futbalisti Slovana Bratislava nastúpili do odvety proti Kajratu Almaty s jasným cieľom – zmazať jednogólové manko z prvého zápasu v Kazachstane. To sa im síce podarilo, keď doma zvíťazili 1:0, no v penaltovej lotérii šťastie stálo na strane hostí, ktorí vyhrali 4:3 a poslali „belasých” z najprestížnejšej súťaže.
Slovan tak zažil najkrutejší spôsob rozlúčky – nie porážku v riadnom čase, ale pád na pokutových kopoch, kde rozhodujú pevné nervy, kúsok šťastia a často aj psychologická odolnosť hráčov.
Tréner Vladimír Weiss st. sledoval zápas z tribúny, presnejšie zo skyboxu, pretože dočasne stratil možnosť stáť pri čiare po červenej karte z prvého duelu. Vtedy v Kazachstane reagoval emotívne na rozhodnutie arbitra, čo je pre jeho temperament dobre známe. No v Bratislave ukázal úplne inú stránku svojej osobnosti.
Po záverečnom hvizde, keď už sa súper radoval z postupu, Weiss st. nezamieril rovno do kabíny Slovana. Namiesto toho prešiel cez mixzónu, otvoril dvere šatne Kajratu a osobne zablahoželal hráčom aj realizačnému tímu. Žiadne teatrálne gestá, len úprimný rešpekt k výkonu súpera.
„Toto gesto si veľmi vážime. Ukazuje, že futbal je aj o úcte a charaktere,” uviedol Kajrat na svojich sociálnych sieťach, kde Weissa označil za klubovú legendu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Z vášne do diplomacie
Takéto správanie sa od človeka, ktorý ešte pred dvoma týždňami musel opustiť lavičku po ostrej výmene názorov s rozhodcom, nečakalo. No práve tieto kontrasty robia Vladimíra Weissa staršieho jednou z najvýraznejších osobností slovenského futbalu. Vie sa zapáliť pre vec, ale aj uznať kvalitu iných, hoci to znamená prijať jednu z najtvrdších futbalových rán.
Slovan síce prišiel o šancu na skupinovú fázu Ligy majstrov, ale sezóna pre neho v Európe ešte nekončí. „Belasí” teraz čaká baráž o postup do Európskej ligy, kde môžu stále zažiť úspešnú jeseň a potešiť fanúšikov.
