Robert Mak sa oprel do Calzonu aj SFZ. FOTO: x.com/@AustraliaFut, TASR
Róbert Mak patrí historicky k najvýznamnejším postavám slovenskej futbalovej reprezentácie – štvrtý najlepší strelec v histórii, desiaty v počte štartov, účastník dvoch európskych šampionátov. Napriek tomu jeho kariéra v národnom drese skončila predčasne a za okolností, ktoré dodnes vyvolávajú kontroverzie. Pre reláciu Šport.sk „Striedame“ sa 35-ročný krídelník Slovana Bratislava po rokoch vrátil k sporu s trénerom Francescom Calzonom – a jeho slová neošetrovala žiadna diplomatická vrstva.
Mak sa z príbehu, ktorý v marci 2024 otriasol slovenskou futbalovou komunitou, nevykrútil ani s časovým odstupom. Práve naopak – hovorí jasnejšie, ako keď to celé začalo.
192-tisíc kilometrov za rok a sedem minút na trávniku
Aby sme pochopili hĺbku Makovho rozhorčenia, treba sa vrátiť k okolnostiam, ktoré ho doviedli k rozhodnutiu prehovoriť verejne. Príbeh sa začína v čase, keď Mak prestúpil do austrálskeho FC Sydney – klub na druhom konci sveta, tisícky kilometrov od európskeho futbalu.
Calzona ho spočiatku do nominácie nezaradil. Potom mu zavolal osobne. „Potom mi raz jedného dňa zavolal, že by sa chcel so mnou porozprávať a že či by som chcel reprezentovať. Povedal som mu, že jasné, kto by nechcel reprezentovať. Vtedy som si až tak neuvedomoval, čo je to za šialenú cestu,“ priblížil Mak pre tvnoviny.sk.
Za jediný rok nalietal medzi Sydney a Bratislavou 192-tisíc kilometrov. Šesť reprezentačných zrazov, päťnásobný oblet zemegule. Tréning v austrálskych podmienkach, let, časový posun, adaptácia – a na druhý deň výkon v reprezentačnom drese. „Kto to nezažil, nevie sa do toho vcítiť. To sú také šialené cesty a časové posuny… A ty máš potom na druhý deň odovzdať výkon. Ale tak dal som sa na to a všetko bolo v pohode,“ pokračoval Mak pre tvnoviny.sk. Zlomový moment prišiel v marci 2024. Mak absolvoval celú trasu Sydney – Bratislava – Oslo kvôli dvom prípravným zápasom s Rakúskom a Nórskom. Odohral sedem minút.
„Fackovací panák tu ja nebudem“
Reakcia Maka bola priama – poskytol obsiahly verejný rozhovor, v ktorom Calzonu prirovnal k dýke do chrbta. Slová, ktoré v slovenskom futbale vyvolali búrku. V reláciu Šport.sk „Striedame“ sa k celej kauze vrátil s odstupom a bez náznaku ľútosti: „Lietal som Sydney – Bratislava a potom prišiel ten zlomový moment, keď som povedal, že haló, fackovací panák tu ja nebudem.“
Pre veterána s dlhoročnými skúsenosťami a desiatkami gólov v národnom drese to nebolo výbuchom emócií – bolo to rozhodnutie. Mak vedel, čo bude nasledovať. Zavolal mu Marek Hamšík v úlohe tímového manažéra. „Marek Hamšík mi písal správu, že ako som to mohol spraviť, že som mal zavolať trénerovi, že som to nemal dávať do médií. Ale bol som tak rozhodnutý a presne som vedel, čo bude nasledovať,“ prezradil Mak v „Striedame“. Nominácia na EURO 2024 neprišla – a Mak s tým počítal ešte v momente, keď sa rozhodol prehovoriť.
„Zaobchádzanie s hráčom tiež musí byť na nejakej úrovni“
Mak vo svojej výpovedi pre Šport.sk „Striedame“ neprekrýva podstatu sporu diplomatickými formuláciami. Jeho kritika Calzonu je konkrétna a vecná. „Aj keď mi to bolo veľmi ľúto, ale ja som sa vtedy nemal prečo a komu ospravedlňovať a už vôbec nie trénerovi. Zaobchádzanie s hráčom tiež musí byť na nejakej úrovni. Nemal som 19-20 rokov, mal som už cez 30. Stačilo, keby zavolal, že nemusím chodiť, že má takéto plány a vybavené, koniec. Žiadna kauza by nebola,“ vysvetlil Mak.
Jadro jeho argumentu je jednoduché: hráč s jeho históriou a skúsenosťami zaslúži rešpekt v podobe priamej komunikácie. Nie let cez celý svet kvôli siedmim minútam. „Ale ťahať ma takto cez celú zemeguľu a zaobchádzať so mnou ako s handrou, tak to tiež mám len jedny nervy, tiež mám nejakú dôstojnosť a skákať si po hlave nenechám. Vtedy som si povedal, že stačí. Ten tréner je doteraz pre mňa dobrý tréner, ale ľudsky si s ním nemám čo povedať,“ uzavrel Mak túto kapitolu v relácii Šport.sk.
Milión podobných káuz a nevysvetlený spor
S Calzonom si odvtedy vymenili niekoľko uštipačných odkazov cez médiá. Taliansky tréner označil tému Mak za stratu času. Mak trvá na tom, že na svojich slovách by nič nezmenil. Priama komunikácia medzi štyrmi očami nikdy nenastala – a podľa všetkého nenastane.
„Doteraz sme si to nevysvetlili. Psychicky som to vôbec nezvládal a veľmi som bol z toho smutný. Predsa som mal niečo odohrané, dal som nejaké góly a takúto bodku som si neželal,“ povedal Mak v „Striedame“. Calzona mu odkázal, že má jeho číslo a vie, kde ho nájde. Mak však jasne definuje, kde pre neho leží hranica: „Musí aj on pochopiť, že sú nejaké hranice medzi trénerom a hráčom. Nie som v tom jediný. Je tam milión podobných káuz. Asi to nebude moja chyba, ale chyba niekoho iného, kto si ju nevie priznať.“
Weiss, Valjent, Greif: Mak nie je osamotený
Mak v relácii Šport.sk „Striedame“ poukázal aj na širší kontext – a jeho argument je v tomto smere najsilnejší. Pod Calzonovým vedením za necelé štyri roky dočasne alebo natrvalo skončili v reprezentácii aj ďalší hráči: Vladimír Weiss ml., Martin Valjent, Dominik Greif či Aleksandar Čavrič.
Každý prípad mal svoju špecifickú históriu a každý z hráčov by ju pravdepodobne opísal inak. No vzorec, na ktorý Mak upozorňuje, je zrejmý – a v kontexte debaty o budúcnosti Calzonu na poste reprezentačného trénera po barážovom vypadnutí s Kosovom dostávajú tieto mená nový rozmer.
Bodka na konci kariéry, ktorú si Mak neprial
Mak je dnes aktívnym hráčom Slovana Bratislava a jeho kariéra ešte neskončila. No kariéra v reprezentácii – s desiatym miestom v počte štartov a štvrtým miestom v historickej tabuľke strelcov – skončila spôsobom, ktorý on sám označuje za nesprávny. Nie preto, že by nevedel, že raz príde koniec. Ale preto, že koniec mohol vyzerať inak. Stačilo zavolať.
