Na snímke vľavo hokejista David Pastrňák s trofejou a na snímke vpravo českí hokejisti dvíhajú nad hlavu trofej po výhre vo finálovom zápase Česká republika – Švajčiarsko na 87. majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji v Prahe v nedeľu 26. mája 2024. Zdroj: FOTO TASR/AP
Hokejové majstrovstvá sveta v Česku sú už minulosťou a je čas bilancovať. Ich víťazom sa stala domáca reprezentácia, ktorá v nedeľnom finále zdolala Švajčiarsko 2:0. Absolútne zaslúžene. Český národný výber totižto chytil momentum, tú správnu dynamiku prevedenia, oplýval kvalitou a pred domácimi fanúšikmi bol v play- off nezastaviteľný. V jeho tieni ostala naša reprezentácia, ktorá postupom do štvrťfinále splnila svoj cieľ, ale nedosiahla nič viac. Očakávania od našich boli pritom akiste vyššie.
Obrovský klobúk dole pred Českom! Zverenci Radima Rulíka opanovali turnaj tým najlepším možným spôsobom. V hre im fungovalo všetko. Dá sa pritom povedať, že rástli s turnajom. To znamená, že svoje výkony špičkovali do maxima každým zápasom, pričom sa permanentne zlepšovali. Ich základným kameňom bol nepriestrelný brankár Lukáš Dostál, pozorná obrana a hlavne produktívny útok. Českí hráči sa zišli v atypickej kvalite, hrali srdcom, bojovne, tvorili tím, ktorý si napokon siahol na zlato.
Naša reprezentácia ostala v tieni zabudnutia. Zverenci trénera Craiga Ramsayho hneď na úvod šampionátu podľahli Nemecku a dali znať, že ich turnaj nezastihol v optimálnom rozpoložení. Paradoxne, hneď na to sme odohrali najlepší zápas na turnaji, keď sme USA zdolali 5:4 po predĺžení. Ten zápas mal všetko – náboj, emóciu, podali sme v ňom výnimočný výkon, až na výpadky v závere. Potom nasledovali povinné jazdy – Kazachstan, Poľsko a Francúzsko, ktoré sme 3- bodovo preskočili.
S Lotyšskom sa nám to už ale nepodarilo a zamiesili sme si na problém. Ten po vysokej prehre so Švédskom 1:6 aj skutočne nastal – vo štvrťfinále sme totižto vyzvali do postupového tanca favorizovanú Kanadu, na ktorú sme, žiaľ, nestačili. Taká je pravda, síce sme mali svoje momenty, svoje šance a svoje ambície. S turnajom sme sa lúčili ako 7. tím poradia. Bez medaily, bez väčšieho uznania, bez fanfár.
V bránke bol našou oporou Samuel Hlavaj. Brankár, ktorý patrí Minnesote Wild potvrdil výkonnosť z Rigy. Bol to on, kto nás dlho držal nad hladinou ponoru. Už proti USA bol úžasný, proti Poľsku vychytal čisté konto. Naopak, nie príliš sa darilo Stanislavovi Škorvánkovi, ktorý bol pri našich prehrách s Nemeckom a Švédskom. A chytal aj proti Kazachstanu, nebol však presvedčivý a ostal dlžný svojej povesti.
V defenzíve sme mali svoju silu, platilo však, že sme hrali až na veľké riziko. Zákonite sme tak častokrát prepadávali a hromadili nevynútené chyby. Ktoré prichádzali a prišli.
Veľkým posilnením boli príchody Šimona Nemca s Martinom Fehervárym. Obaja obrancovia z NHL hrali výborne, Nemec k tomu pridal aj produktivitu. Naopak, ďalší obrancovia neboli príliš presvedčiví – Peter Čerešňák nebol vo forme, tento inak ofenzívny obranca nemal ani kanadský bod. Michal Ivan bol ako vata v 2. obrannej formácii pri Nemcovi, odrobil kopec čiernej a poctivej roboty. Gajdoš s Golianom majú všetko ešte pred sebou, Grman s Kochom striedali lepšie momenty s horšími.
V útoku exceloval Libor Hudáček, ktorý odohral svoj najlepší turnaj v kariére. Jeho 5 gólov a 5 asistencií hovorí jasnou rečou. Takisto brilantný bol Juraj Slafkovský – a síce neskóroval, jeho 8 asistencií mužstvu náramne pomohli. Nechápeme tej kritike na jeho adresu.
Skokanom turnaja v našom podaní bol Matrtin Pospíšil, ktorý hral energicky, fyzicky, odoberal puky a bojoval za troch. Celkovo zaznamenal 7 kanadských bodov, len škoda, že sa v závere turnaja zranil. Hovoria o tom všetci, na Kanadu mohol platiť. Nám sa páčili aj Kelemen s Regendom, aj keď 2. menovaný mal aj horšie chvíľky a príliš často bol na trestnej lavici. Ale to súvisí s jeho nasadením.
Kto sklamal? Vyslovene zrejme nikto. Nešlo to 1. útoku, hlavne Cehlárikovi. Sme za to, že trénerský tím tu mohol byť pružnejší a mal ho rozdeliť. Rozložiť sily inak. Tomáš Tatar dal síce iba gól, ale pracoval pre tím a bol správnym kapitánom. Dobre sa predviedol aj Lukáš CIngel. 4. útok si odviedol svoju robotu, pričom potešili 4 kanadské body Matúša Sukeľa. Andrej Kudrna, Michal Faško – Rudáš a Marko Daňo mali na ľade svoje špecifické úlohy. Dobre do zostavy naskočil Viliam Čacho.
Napíšeme to však otvorene. Sme sklamaní, že sa nám na majstrovstvách sveta nepodaril výraznejší, priezračnejší úspech. Aj keď je nad slnko jasné, že na tomto šampionáte mali viaceré reprezentácie skutočne silné výbery.
Ale čo tak nechať sa inšpirovať bratmi Čechmi? Ako bolo spomenuté, českí hráči sa zmobilizovali a prišli reprezentovať bez výraznejších výhovoriek. Vytvorili super partiu, našli super brankára, no hlavne sa všetci podriadili mužstvu.
Malo to tvár, malo to myšlienku, bola to pasia a pastva pre oči to sledovať. Je to memento aj pre nás. Treba veľa robiť. A či budeme ďalej s Craigom Ramsaym, alebo bez neho na lavičke národného tímu, radi by sme aj my zažili podobné výkriky radosti a spokojnosti. Dá sa to. Tak možno o rok.
