Roland Galčík mal pri odpovediach na otázky novinárov dôvod na úsmev. FOTO: Arena Sport/Vladimír Kováč, Ivan Bacho
Macedónske hlavné mesto Skopje, 11. november 2011 a remíza 1:1. To bol jubilejný štyridsiaty a vtedy posledný zápas Vladimíra Weissa na lavičke reprezentácie Slovenska. Po 5437 dňoch sa na ňu vrátil v prípravnom zápase proti Malte, ktorý bol náročnejší než sa očakávalo. 61-ročný kormidelník už smeroval ku lavičke súpera, aby si podal ruku s náprotivkom Emiliom De Leom. V tom nastal veľký moment debutanta Rolanda Galčíka, ktorý v siedmej nadstavenej minúte rozhodol o víťazstve domácich. „Dosiahli sme utrápené víťazstvo. Mali sme množstvo šancí, najmä Strelcova na 2:0 bola kľúčová, lebo potom súper vyrovnal. Bolo tam trochu nervozity, aj ja som ju cítil, zodpovednosť bola veľká. Malta dobre bránila v bloku a v náznakoch bola aj nebezpečná. V druhom polčase sme už hrali lepšie,“ hodnotil Weiss, ktorý prišiel na tlačovú konferenciu s dobrou náladou.
Zápas proti futbalovému trpaslíkovi nebol vôbec jednoznačný a spasenie prišlo doslova päť minút po dvanástej. „Dnes už vie hrať futbal každý a každý sa dokáže pripraviť na svojho súpera. Vedeli sme, že nás nečaká nič ľahké, ale myslím si, že ak by sme v prvom polčase premenili svoje šance, hralo by sa nám ľahšie. Dôležité je, že sme to zvládli a v kabíne bude pozitívna atmosféra,“ hodnotil hrdina Roland Galčík.
PODĽA WEISSA BOL NAJLEPŠÍM „PUDING“, VYZDVIHOL AJ NIKÉLIGISTOV
Išlo o typický prípravný zápas po skončení sezóny. Chýbali nám opory na čele so Škriniarom, Hanckom či Lobotkom. Vladimír Weiss starší pri svojom návrate na reprezentačnú lavičku so zostavou improvizoval a súboj dohrávala jedenástka, ktorú zrejme v takomto zložení už vidieť nebudeme. Priestor dostalo až osem debutantov, podľa trénera bol najlepším hráčom na trávniku jeden z partie skúsených – Adam Obert, ktorému dal Weiss zaujímavú prezývku. „Volám ho Puding, ako jeho otca, s ktorým sme hrávali za dorast Červenej hviezdy.“
Z hráčov, ktorí prvýkrát obliekli najcennejší dres, vyzdvihol Huga Paveka. V pondelok debutoval v národnom tíme, v utorok oslavuje 21. narodeniny. „Darček si dal on svojím výkonom, musel prežiť silnú emóciu,“ povedal tréner. Doposiaľ mal na konte len tri zápasy za reprezentáciu do 21 rokov. „Pre neho to bol ako sen. Zvládol to výborne a výkonom ma nadchol, ukázal dobré prieniky aj prihrávky do šestnástky. Predviedol dobré veci s loptou a bol aktívny,“ hodnotil jeho výkon Weiss, ktorého potešil aj Galčík, ktorý gólom v závere zachránil tím aj titulky v novinách.
Huga Pavek bol jedným zo zoznamu hráčov z domácej Niké ligy, ktorých je v nominácii deväť, osem z nich sa dostalo na trávnik už v Dunajskej Strede. „Čo som sľúbil, splním. Som spokojný s tým, ako nastúpili hráči z našej súťaže, lebo tá zodpovednosť tu je väčšia. Liga má svoju kvalitu, aj keď to nie je anglická, nemecká či španielska liga. Všetci hráči boli vďační, slušní a koncentrovaní,“ hodnotil zástupcov domácej súťaže tréner Weiss, ktorý pred návratom na reprezentačnú lavičku pôsobil v Slovane Bartislava. „Mám otvorené oči, budem navštevovať kluby a mapovať hráčov na domácich trávnikoch,“ dodal.
„Keď budú všetci zdraví, o zostave mám jasno. Máme za sebou dobrý a poučný zápas pre mňa i hráčov smerom k Lige národov, ktorá nebude ľahká,“ reagoval Weiss na otázky o možnostiach využitia hráčov. Hlavnou témou bol Tomáš Suslov, ktorého v zápase proti Malte využil na dvoch postoch. „Tomáš je použiteľný na krídle a v rozostavení 4-2-3-1 aj pod hrotom, čo mu viac vyhovuje z toho pohľadu, že nemusí toľko brániť. Má fantastické veci, je silný v hre s loptou, má skvelú ľavačku,“ povedal na margo hráča, ktorý je po vážnom zranení kolena a zrejme si po vypadnutí Hellasu Verona zo Serie A bude hľadať nový angažmán.
VEĽKÝ MOMENT GÓLOVÉHO HRDINU
Už sa schyľovalo ku nerozhodnému výsledku. Hlavný rozhodca nastavoval šesť minút, bežala už siedma, keď sa v pokutovom území dostal k lopte Roland Galčík a krížnou strelou rozhodol o víťazstve. Útočník FK Železiarne Podbrezová tak okorenil reprezentačný debut aj premiérovým gólom. „Pre mňa je to veľký moment. Som šťastný, že mi to tam padlo, navyše takto na konci zápasu. Snažil som sa ísť do tandemu s Kaprálikom, ten mi prenechal loptu, a tak som to zobral na seba,“ opisoval gólový moment hráč so 118 zápasmi v Niké lige.
Hrať po boku mien ako Duda, Haraslín či Valjent je pre neho veľká skúsenosť. „Je to super pocit. Ak sa dostanete do reprezentácie, je to česť. To, že som skóroval hneď v prvom reprezentačnom zápase, pre mňa znamená veľa. Tie emócie sa nedajú slovami opísať,“ uviedol Galčík.
DESIATE MESTO NA REPREZENTAČNEJ MAPE, DO KTORÉHO SA ZREJME VRÁTIME
Dunajská Streda sa stala desiatym mestom a MOL Arena štrnástym štadiónom, na ktorom sa v oficiálnom medzištátnom zápase predstavila slovenská futbalová reprezentácia. Tá tu odohrala 30. marca 1993 neoficiálne stretnutie pod hlavičkou „Výber Slovenska“ remízový zápas s Litvou.
Špecifické do bolo aj pre Vladimíra Weissa, ktorý za DAC hrával, mnohokrát bol spájaný s klubom aj ako možný tréner. Na Žitný ostrov sa nakoniec pozrel, ako šéf reprezentácie. „Zázemie je tu fantastické, porovnateľné s Tehelným poľom, je tu všetko. Trávnik bol tiež fantastický, cítim sa tu dobre, aj keď som sa tu najskôr motal a išiel na opačnú stranu ku kabíne hostí. Zvíťazili sme v dobrej atmosfére, ľudia boli zlatí a chcel by som tu ešte hrávať niektoré zápasy,“ povedal Weiss.
Vladimír Weiss st. potvrdil, že aj pri návrate na reprezentačnú lavičku dodrží svoj tradičný zvyk. „Vždy na novú adresu prinesiem nejaké prískočné, takže v utorok pozvem hráčov aj realizačný tím na večeru,“ prezradil na záver.
(VK)
