Marek Hamšík. FOTO: TASR – Martin Baumann, Michal Svítok
Bývalý slovenský futbalový reprezentant Marek Hamšík sa v podcaste pre portál Šport24 vyjadril k tomu, čo ho viedlo k odchodu z Neapola do Číny a aké bolo jeho pôsobenie v Ázii.
Marek Hamšík prišiel do Neapola v lete 2007 a počas nasledujúcich rokov sa vypracoval medzi opory talianskeho celku, stal sa kapitánom a prekonal dlhoročný rekord legendárneho Diega Maradonu v počte gólov za klub. V tíme vydržal takmer 12 rokov, počas ktorých mal viacero ponúk z najväčších svetových veľkoklubov.
Emotívna rozlúčka s klubom jeho srdca
Dnes už 37-ročný bývalý stredopoliar sa rozhodol zotrvať v klube svojho srdca a k odchodu sa rozhodol až v čase, keď sa jeho kariéra blížila ku koncu. Vo februári 2017 sa Hamšík pomerne kontroverzne upísal čínskemu Dalianu a jeho rozlúčka s Neapolom bola po dlhých rokoch poriadne emotívna. „Drahí fanúšikovia. V prvom rade sa vám chcem ospravedlniť. Dúfal som, že sa rozlúčim veľkolepo na ihrisku za vášho potlesku. Vždy ste ma podporovali v dobrom i zlom. Navždy vám budem vďačný. Neapol je súčasť môjho života, mám ho vytetovaný na tele. Nikdy nezabudnem na tie momenty, keď sme po 25 rokoch oslavovali zisk Talianskeho pohára, keď som prekonal rekordy Giuseppeho Bruscolottiho či Diega Maradonu,“ adresoval futbalista fanúšikom po tom, čo bol oznámený jeho odchod do Číny.
Práve v klube z mesta pod Vezuvom sa s Hamšíka stal futbalista svetových kvalít, narodili sa mu tu tri detí a pre klub aj mesto sa stal legendou. „Veľmi si vás vážim, Neapolčania. Chcem poďakovať aj riaditeľovi klubu, ktorý mi umožnil stráviť tu dvanásť rokov a napokon rešpektoval moju túžbu po novom dobrodružstve, všetkým trénerom, zdravotníkom, technickému personálu, priateľom, ktorí mi budú chýbať a sú súčasťou mojej rodiny. Až príde čas, dúfam, že dostanem šancu rozlúčiť sa v poslednom zápase kariéry na štadióne San Paolo. Zo srdca vám všetkým ďakujem,“ napísal v tom čase na rozlúčku Hamšík na svojom Instagrame.
Dôvodom odchodu boli peniaze
Nedávno bol odchovanec Jupie Podlavice hosťom podcastu Šport24.sk, kde prezradili viaceré detaily z jeho exotického pôsobenia v Daliane. Čínsky klub za vtedy 31-ročného futbalistu zaplatil Neapolu 20 miliónov eur a samotný hráč si prišiel na poriadny balík. Hamšík podpísal zmluvu na tri roky s ročným platom deväť miliónov eur, čím si značne polepšil.
„Vôbec sa netajím tým, že išlo hlavne o biznis a peniaze. Čína mala v tých časoch nezviazané ruky a vďaka veľkým peniazom si mohla dovoliť dotiahnuť európskych hráčov. Bola to pre mňa ponuka, ktorá sa neodmieta, veď jedným rokom som si tam zarobil toľko, čo za štyri v Neapole. Bola to jednoduchá matematika,“ prezradil dôvod jeho odchodu z Európy Hamšík.
Zmena nebola jednoduchá
Aj pre tak skúseného hráča akým už v tom čase Hamšík bol, išlo o razantnú zmenu, čo umocňoval aj fakt, že do nového pôsobiska odišiel bez rodiny. „Najmä z toho pohľadu to bola pre mňa obrovská zmena. Išiel som do iného sveta, inej kultúry a sám som pocítil, že to tam je veľmi náročné,“ spomína na náročné chvíle.
Ďalšou výraznou komplikáciou bola rečová bariéra. „Tá bola naozaj veľká. Oni totiž v nie sú v angličtine ani zďaleka doma, nepotrebujú ju, sú v tomto smere úplne sebestační. Aj preto sme mali v klube dvoch tlmočníkov, no tým pádom nemohli medzi nami vzniknúť ani nejaké veľké priateľstvá. Navyše, domáci hráči boli skôr takí, že akonáhle sa dotrénovalo, zdrhli z tréningového centra. Pre tých mladších som mohol byť príkladom aspoň v tom, ako funguje celkový život profesionálneho futbalistu a nielen počas tréningu či zápasu na ihrisku,“ opisuje život v Číne.
Onedlho po jeho príchode sa v Číne navyše rozmohol vírus Covid-19, ktorý neskôr zaplavil celý svet. „Myslím si, že vo svete bola z toho väčšia panika ako v Číne. Oni sú disciplinovaný národ, ktorý si to dokázal kontrolami a aplikáciami odsledovať a následne fungovať normálne,“ uzavrel Marek Hamšík, ktorý sa aktuálne pripravuje na svoj rozlúčkový zápas s kariérou. Vylúčený nie je ani jeho návrat na futbalové trávniky v drese RSC Academy a teda kluby, ktorý sám vlastní.
